S albumom Ride the Lightning z roku 1984 sa Metallica ocitla na križovatke medzi svetmi undergroundovej čistoty a mainstreamového uznania. Thrash metal bol brutálnym, outsiderským druhom umenia, no pomaly sa začal dostávať do všeobecného povedomia. Nasledujúci album Master of Puppets bol v rýchlosti, agresivite a nepriateľstve voči autoritám ešte intenzívnejší, no podarilo sa mu osloviť ešte širšie publikum. Pre Metallicu tak boli dni cestovania dodávkou definitívne spočítané.
Pri všetkej svojej precíznosti pôsobí Master of Puppets stále ako produkt kapely hrajúcej v pivnici alebo garáži. Tam, kde Van Halen a Mötley Crüe sľubujú útek od reality (prostredníctvom dievčat, drog alebo skrátka absencie zábran), Metallica hrá s nepokojom a nekonečnými negatívnymi myšlienkami, či už je témou pesničky vojna (Disposable Heroes), závislosť (Master of Puppets), náboženské kazateľstvo (Leper Messiah), alebo zlyhanie psychiatrickej starostlivosti (Welcome Home [Sanitarium]).
Ešte nikdy predtým si takáto okrajová hudba nenašla také veľké publikum, ktoré rokmi ešte narastalo. V priebehu nasledujúceho polstoročia sa Metallica stala jednou z najväčších kapiel na svete. Stačilo vyniesť pocity hnevu a odcudzenia na svetlo štadiónov.
