Keď D'Angelo na prelome storočí (a päť rokov po debute Brown Sugar) vydal svoje majstrovské dielo Voodoo, bolo hneď jasné, že sa vyhol obávanému prepadu a stal sa z neho hudobník, ktorý si ctí minulosť rovnako ako svoje umelecké podnety. V tom čase bolo hnutie neo-soul alternatívou k okázalejšiemu hip-hopu a R&B 90. rokov a album Voodoo bol jeho vrcholom. Predstavoval esenciu černošskej schopnosti inovovať – blues, džez, soul, funk, dokonca aj gospel – prešpikovanú celým spektrom ľudských emócií, od zúfalstva až po číre nadšenie.
Groovy na albume sú dostatočne hlboké na to, aby vás pohltili, a to aj (a najmä) vtedy, keď prekročia šesťminútovú hranicu. Vezmite si najznámejší singel Untitled (How Does It Feel) a to, ako blízko má jeho rozvážne tempo k zvádzaniu, alebo coververziu skladby Feel Like Makin' Love od Roberty Flack. Každá pieseň znie ako tímová práca, pretože nástroje odvádzajú rovnako ťažkú prácu ako D'Angelov elektrizujúci falzet. Ak mal Brown Sugar ako umelecké dielo pomaly tlieť, potom je Voodoo divoký výbuch experimentov, ktorý vyvažuje improvizáciu s precíznosťou dobre vytrénovaného génia.
