So svojím prvým albumom What's the 411? vniesla začínajúca „kráľovná hip-hopového soulu“ Mary J. Blige do diaristického R&B mladistvú hip-hopovú citlivosť. Na nasledujúcom albume My Life z roku 1994, ktorý definoval jej kariéru, sa 23-ročná speváčka vyjadrila ešte osobnejšie. Čerpala zo svojich depresií, bojov s drogami a alkoholom, skúseností s domácim násilím a zlomeným srdcom, ako aj z duchovnej sily, ktorá ju cez to preniesla. To všetko pri pokuse spracovať svoju závratnú dráhu zo sociálneho bývania v Yonkers až k celosvetovej sláve. Chucky Thompson, člen produkčného tímu Hitmen z Bad Boy Records, obohatil rytmy o funkové sample a pouličné hity, zatiaľ čo Blige dodala gospelovú eleganciu a gráciu. Táto estetika vyvrcholila vo vznešenej skladbe My Life, kde do samplu skladby Everybody Loves the Sunshine od Roya Ayersa vniesla melanchóliu a zdržanlivú nádej. Album však svoje poslanie našiel v záverečnej skladbe: „Jediné, čo naozaj chcem, je byť šťastná,“ spieva Blige cez basovú gitaru z piesne You're So Good to Me Curtisa Mayfielda. „Už sa nechcem o nič strachovať.“